Ak sa po čase vraciame k Slobodovmu románu Rozum, bez akýchkoľvek pochybností zistíme, že to, čím kniha žila v 80. rokoch a čím tak veľmi oslovila čitateľov, platí bezo zvyšku aj dnes. Každodennosť, ktorú si tak zúfalo potrebujeme prikrášliť, vzbudzovala v autorovi celý rad znepokojujúcich otázok o jej zmysle. Príbeh filmového scenáristu, muža frustrovaného zložitým vzťahom k matke i manželke, pracovnými neúspechmi a smrťou otca, rozpráva o protiklade medzi rozumom a citom. Sloboda tak vytvára vnútorný priestor, ktorý vzápätí zapĺňa skľučujúcimi snami, jasnými analýzami alebo chaotickou realitou v živote hlavného protagonistu. Ten priestor môžeme pomenovať - samota.