Táto kniha nie je ani tak výsledkom dlhého a namáhavého putovania dejinami ako skôr zápisníkom písaným na úteku. Hlavným dôvodom cesty, ktorú sme spoločne podnikli, bola celkom nepochybne túžba utiecť pred skutočnosťou, v ktorej sme si tak podobní našim predchodcom. V čase, keď predstavivosť dobýja stále rozsiahlejšie územia, vytvára zvláštny svet ľudí obdarených nadprirodzenou mocou. Nepokoj a búrky, v ktorých sa tento svet zmieta, potom veľmi pripomínajú výtvory surrealizmu, ktorý svoj umelecký výraz poväčšinou odvodil z psychoanalýzy, z onej priepastnej hĺbky podvedomia, prvotnej tmy, kde ešte stále žiaria uhlíky z chladnúceho ohniska mágie.

Atmosféru dávnych čias majstrovsky navodzujú poviedky z pera Alexandry Pavelkovej, ktoré zároveň tématicky vyčleňujú jednotlivé úseky putovania. Dvojnásobná nositeľka titulu Rytier rádu Fantasy, prvá slovenská víťazka najprestížnejšej česko-slovenskej literárnej súťaže o Cenu Karla Čapka, autorka príbehov o vedme - liečiteľke Vimke, ich exkluzívne napísala s úmyslom začlenenia do širšieho konceptu knihy, ktorá sleduje stopy čarodejníc, alchymistov a hľadačov pokladov na Slovensku.

Miloš Jesenský, riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci, absolvent Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach, od detstva skôr inklinoval k nerozlúšteným hádankám minulosti, prírody a spoločnosti než k odboru, ktorý vyštudoval. Ako samostatný odborný pracovník Historického oddelenia Východoslovenského múzea v Košiciach sa špecializoval na dejiny farmácie a medicíny. Externé doktorandské štúdium na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied zakončil obhájením dizertačnej práce pod názvom „Dejiny alchýmie na Slovensku“. Od roku 1997 vydal 20 knižných titulov v troch jazykoch, spomedzi ktorých vyberáme: Krajina zázrakov - Sprievodca po magických miestach na Slovensku (Košice 1998), Po stopách Indiana Jonesa (Nitra 2000). Tentokrát si prizval na spoluprácu mladú zanietenú milovníčku histórie Lenku Tkáčovú, ktorá neváhala stráviť dlhé hodiny v archívoch, skúmaním čarodejníckych procesov na Slovensku.

Stanisław Andrzej Sroka, profesor Jagelonskej univerzity v Krakove, riaditeľ Inštitútu histórie na Jagelonskej univerzite v Krakove, autor mnohých publikácií, špecializujúcich sa uhorsko-poľské vzťahy v stredoveku, napríklad Poľské dokumenty v archívoch Uhorského kráľovstva, zv. 1 – 4 (Krakov 1998- 2006), Poliaci v období Žigmunda Luxemburského 1387 – 1437 (Krakov 2001), obohatil tajomné putovanie o slovník 50 starobylých nástrojov vykonávania trestov a tortúr, ktoré sú dôkazom toho, čo všetko bol schopný človek vymyslieť, aby druhému spôsobil bolesť a utrpenie.