Cieľom knihy je filozoficky preskúmať dynamiku vzniku a priebehu konfliktu a poukázať na to, ako môže konflikt deeskalovať na základe uvedomelého uchopenia vlastnej existencie. Kľúčovú rolu v tomto procese zohráva princíp ľudskosti. Základom reflexie sú podnety mysliteľov, ktorí pôsobili v intelektuálnych paradigmách filozofie existencie a konzervatívnej revolúcie, ako sú S. Kierkegaard, M. Buber, M. Heidegger, C. Schmitt a E. Jünger. Spoločným menovateľom ich myslenia je interpretácia existencie ako danosti a úlohy. Kniha sa zameriava na druhý moment, keď sa existencia uskutočňuje ako sebaformácia jedinca a kolektívu. Jej súčasťou je uvedomelý vzťah k nepriateľovi, pričom cieľom je prekonať konkrétne nepriateľstvo. Princíp ľudskosti vnáša do politickej sféry dôraz na antropologickú rovnocennosť účastníkov konfliktu. Vytvára základ na uplatnenie systematického obmedzenia nepriateľstva, ktoré prostredníctvom jasných rozlíšení a pravidiel predchádza degradácii protivníka a absolutizácii nepriateľstva. Existenciálna sebaformácia umožňuje jedincovi aplikovať tento princíp ako liek proti masovej propagande, ktorá diskriminuje nepriateľa. Možnosť uvedomelo si zvoliť svoju existenciu nezaniká ani v momentoch intenzívnej nivelizácie. Súčasťou takejto voľby je zakorenenie v základných existenciálnych vzťahoch a jej kľúčovým vyjadrením je ľudskosť.

OBSAH

1. Premeny pojmu existencia. Od Kierkegaarda k Schmittovi
2. Podoby existencie. Heideggerova interpretácia Kierkegaarda
3. Má zmysel milovať nepriateľa? Konfrontácia Kierkegaarda so Schmittom
4. Proti strate jedinca a oddelenej politike. O Buberovej kritike Schmitta
5. Obmedzenie nepriateľstva ako výchova k ľudskosti: Schmitt a Jünger
6. Nepriateľ medzi inštinktom a ideou. Jüngerove úvahy o jedincovi a mase
7. Buberovo jüngerovské obdobie. Dvojitá vlna nemeckého a židovského nacionalizmu
8. Zápasy jedinca v nihilistickej dobe. Kierkegaardova a Jüngerova kritika modernity
9. O epistemologickej výhode porazených: Schmitt a Koselleck
10. Od davu k blížnemu. Spoločenská angažovanosť jedinca podľa Kierkegaarda