Globálna finančná kríza spôsobila už vo svojej prvej fáze zmeny v investičných stratégiách mnohých investorov. Kombinácia nedostatku finančných prostriedkov v krajinách zasiahnutých krízou na jednej strane a prebytkov reálnych finančných zdrojov veľkých inštitucionálnych investorov na strane druhej, je dôsledkom zmien na finančných trhoch. Potreba získania peňažného kapitálu vyvolala zmenšenie niektorých druhov protekcionistických opatrení a mierne odsunula úvahy o narušení národnej suverenity v jednotlivých krajinách do úzadia. Výrazným sa v období krízy stáva aktivizovanie suverénnych fondov – najväčších držiteľov reálnych financií, ktoré dokážu nielen pohotovo, ale i strategicky použiť pre budúce potreby krajín. Považovať ich činnosť, ktorá sa podieľa na stabilizácii krízou dotknutých ekonomík za nezištnú, by bolo viac ako naivné. Na pozadí ich pôsobenia sa dá vidieť tvorba novej mapy sveta, na ktorej si ekonomicky silné krajiny rozdeľujú polia svojej pôsobnosti. Suverénne fondy sú novým významným fenoménom, ktorý slúži ako súčasť ekonomických a geopolitických trendov. Podobne ako hedžové fondy zohrávajú úlohu kľúčových investorov. Kým hedžové fondy koncentrujú kapitál súkromných investorov, suverénne fondy predstavujú štátne zdroje využívané na dosiahnutie cieľov krajín, ktoré ich vlastnia.
Zámerom publikácie je rozšíriť poznanie v oblasti expandovania Číny na globálnych trhoch s využitím aktivít jej suverénnych fondov a prezentovať kľúčové súvislosti investičných stratégií tejto krajiny v medzinárodnom meradle. Okrem ekonomických a finančných aspektov do pozornosti vstupujú aj otázky geopolitické, ktoré umožňujú formulovať názory na ďalší vývoj v ázijskom regióne. Ťažiskovými dotknutými oblasťami sú: zahraničné investície a reorientácia hospodárskej politiky Číny, internacionalizácia čínskej meny a strategické partnerstvo Číny a Ruska.