Veľa sa rozprávať s každým, poznať mená všetkých ľudí, cítiť biť srdce blízkeho človeka, rozdávať na chodníku kvety. Tykať si s celým svetom, pohladiť každé zviera, dotýkať sa stebiel trávy a milovať.
Slnko, lebo každé ráno vyjde.
Stretávať sa s dobrými ľuďmi a spievať si.
Každé ráno a celý deň.
Večer sa pozerať na hviezdy a vracať sa domov.
K rodičom a objímať ich.
Presne takto som chcela žiť, keď som mala desať rokov...
A verila som, že toto bude môj život.
Sebaklam.
