Jedného dňa, keď budete starý, zvráskavený a šedivý, keď vám myslenie zbrázdi čelo čiarami a vášne vám vypália znamenie na pery svojím odporným plameňom, potom to pocítite, strašne to pocítite. Teraz kamkoľvek sa pohnete, očarúvate svet. Bude tak vždy...? Máte zázračne krásnu tvár, pán Gray. Nemračte sa. Máte. A krása je istá forma génia – ba stojí vyššie ako génius, lebo nepotrebuje vysvetľovanie. Je jednou z veľkých skutočností sveta, ako slnko alebo jar alebo odraz tej striebornej mušle, ktorú nazývame lunou, v tmavých vodách. Je nesporná. Má božské právo zvrchovanosti. Z tých, čo ju majú, robí princov. Usmievate sa? Keď ju stratíte, nebudete sa usmievať... Ľudia často vravia, že krása je iba čosi nadbytočné. Možno je. Ale aspoň nie je taká nadbytočná ako myslenie. Pre mňa je krása zázrak nad zázraky. Iba plytkí ľudia nesúdia podľa vzhľadu. Skutočnou záhadou sveta je to, čo je viditeľné, nie to, čo je neviditeľné...
V predslove k svojmu jedinému románu