Próza takmer spomienková, osobný dejepis málo známeho, ale zrelého prozaika, vychádza po vyše dvadsiatich rokoch od napísania. Vtedajšiu skutočnosť, predovšetkým rozporuplnú situáciu mladých mestských ľudí, nám autor podáva formou dialógov. Cítime v ňom však celkovú atmosféru života v osemdesiatych rokoch, na istom hodnotovom rozhraní, ale i tvorivé ovzdušie, keď v próze prevládala skratka a metafora. Krásne sny a špinavá realita. Zbierka poviedok Darebák mapuje očami Juraja 8X ulice Bratislavy od detských faciek po skutočné údery osudu.

Autor ustavične prekračuje krehkú hranicu medzi fatamorgánou lásky a živočíšnosťou sexu. Život nevychádzal podľa jeho snov ani v plánovito riadenej spoločnosti pred nežnou revolúciou, keď popri červených hviezdach svietili len okná nočných kaviarní, ale ani po nej... Súbor poviedok bol pôvodne predložený na lektorovanie pre vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, mestské poviedky však nevyhovovali vtedajším „budovateľským“ požiadavkám kladeným na prózu.

Autorovi však zostávali naklonení renomovaní spisovatelia, najmä Vincent Šikula, v tom čase vedúci redaktor pôvodnej prózy vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, a redaktor Štefan Moravčík, ktorý s presnou znalosťou pomerov navrhol na zbierku názov Hra na rovinu. Riadením osudu sa po rokoch stala redaktorkou zbierky Darebák práve manželka spisovateľa Vincenta Šikulu pani Anka.