„Priznám sa, keď som tento scenár čítala, zdal sa mi preexponovaný. Mala som používať žlté pero a oháňať sa ním, sudca mal sústavne piť vodu z krčaha a utierať si čelo. Ale znovu som sa presvedčila o tom, že človek nemá súdiť podľa prvého dojmu, lebo nakoniec to bola jedna z mimoriadne úspešných a sledovaných káuz. Len toho sudcu mi bolo ľúto, lebo zakaždým musel vypiť krčah vody a my sme ten obraz, ako na potvoru, opakovali snáď desaťkrát. Aj som si hovorila, ako dlho to asi ešte chudák vydrží, lebo bolo len otázkou času, kedy sa to množstvo vody začne pýtať von.“
Renáta Názlerová