Slobodova Láska to sú reflexie, zážitky i postrehy muža tesne po tridsiatke. Autor zachytáva fiktívne detaily, ktoré sa prekrývajú s realitou. Netreba však zabúdať najmä na to, že nožnice, ktorými autor strihá, a spôsob, akým všetko utrieďuje a dolaďuje, sú z výbavy nadaného tvorcu, neraz a celkom vedome aj skvelého mystifikátora, vykloneného ponad strechy svojich textov.

Sloboda nepísal priamo to, čo žil, a žil nielen to, čo písal; on si predovšetkým vyberal, čo zakomponuje do textu, a ako; odkladal, zahadzoval a začleňoval.