S úctou som z Ferlighettiho veršov vybral asi polovicu. Majster mi odobril zasadiť ich do slovenskej prírody. Ďalej už pomlčím. Čo povedať o poézii k poézii? Napokon, patrí sa ctiť Ferlinghettiho: „Báseň sa nevysvetľuje, tak ako sa nevysvetľuje kytica ruží.“
Nebudem rušiť ani ticho fotografií zo Sliača, kde ubolené srdce Mira Vojteka preblúdilo v 80. rokoch vari každú piaď. Asi to boli najúčinnejšie liečebné kúry. Stuhli v čiernobielych obrazoch. Ako krv, ktorá počas spánku v lete 1996 vytiekla prasklinou v tepne...
„Toto dielo neustále rozvíjam,“ napísal mi v júni 2000 L. Ferlinghetti, keď mi poslal texty ARS(E) POETICA. A napísal pár faktov: „Pôvodná verzia v próze bola prepísaná z pásma rádia KPFA (FM), kde som ju nahral na sklonku 50. rokov pod názvom Bozk ulice. Publikovali ju v Limberlot Press (Boise, Idaho) roku 1998. Neskoršia prozaická verzia vyšla roku 1999 v mojom stĺpčeku Poézia ako správa v San Francisco Chronicle. V Creative Arts Book Company v Berkeley vydali roku 2000 ešte širšiu verziu...“
Predslov Viktor Vojtek
...pohľad do vnútra knihy...
