✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅Výhodné ceny ✅Bezpečný nákup
C. S. Lewis nás pozýva na výlet do Neba a Pekla. Používa svoj rozprávačský talent, aby nám podal alegorický príbeh o ceste autobusom, ktorý premáva medzi Peklom a Nebom.
BLAKE napísal knihu s názvom Svadba neba a pekla. O ich rozvode píšem nie preto, že by som sa pokladal za vhodného protivníka pre tak veľkého génia, ba dokonca ani preto, že by som si bol úplne istý, že chápem všetko, o čom písal. V istom zmysle však snaha spojiť nebo s peklom do manželského zväzku v nás prebýva odjakživa. Zakladá sa na presvedčení, že život nás nikdy nestavia pred nevyhnuteľné „buď – alebo“. Inými slovami, na presvedčení, že ak má človek schopnosti, trpezlivosť a (predovšetkým) dostatok času, vždy nájde spôsob, ako dosiahnuť obe alternatívy.
Domnievame sa, že obyčajným vývojom, postupnými úpravami alebo zušľachťovaním nakoniec premeníme zlo na dobro, a že nikto po nás nebude chcieť, aby sme definitívne odhodili všetko, čo by sme si radi ponechali. Toto presvedčenie považujem za katastrofálny omyl. Nemôžeme si brať všetku svoju batožinu na všetky cesty. Dokonca aj naša pravá ruka alebo pravé oko môžu byť z tých vecí, čo budeme musieť na niektorej ceste zanechať.
Nežijeme vo svete, kde sú všetky cesty sústredenými špirálami, ktoré nás, ak nimi pôjdeme dostatočne dlho, nakoniec aj tak privedú do stredu. Žijeme skôr vo svete, kde sa každá cesta po pár kilometroch rozvetvuje na dve cesty, tie sa zase rozdeľujú na ďalšie dve, a na každom rázcestí musíme urobiť rozhodnutie.
Dokonca ani na biologickej úrovni sa život nepodobá jazeru ale stromu. Nesmeruje k jednote ale preč od nej – procesom postupného zdokonaľovania sa jednotlivé stvorenia od seba čoraz viac líšia. Keď dobro dozrieva, stále viac a viac sa odlišuje nielen od zla ale aj od iného dobra.
Nemyslím si, že všetci, čo si zvolia zlé cesty, budú zatratení. Ich záchrana však závisí od toho, či sa vrátia na správnu cestu. Nesprávny výpočet sa dá opraviť, no len tak, že sa vrátime späť, až kým nenájdeme chybu a z toho miesta začneme počítať odznova. Nikdy ho neopravíme tak, že budeme jednoducho pokračovať v počítaní.
Zlo je možné napraviť, no nikdy sa nemôže „vyvinúť“ v dobro. Čas ho nezahojí. Zlé kúzlo musí byť zlomené, krok po kroku je potrebné „spätne odriekať zaklínadlo v mene oslobodzujúcej moci“. Inak to nejde. Vždy je to „buď – alebo“.
Ak trváme na tom, že si ponecháme peklo (alebo dokonca len Zem), neuvidíme nebo. Ak prijmeme nebo, nebudeme si môcť ponechať ani tie najmenšie a najintímnejšie suveníry z pekla.
Som pevne presvedčený, že každý, kto dosiahne nebo, zistí, že nič z toho, čoho sa zriekol (dokonca aj keby to bolo vylúpnuté pravé oko) sa nestratilo, že podstata toho, po čom skutočne túžil – dokonca aj vo svojich najzvrátenejších snoch – bude naňho, nad všetky očakávania, čakať na „Nebeských výšinách“. V tom zmysle budú mať pravdu všetci, čo už skončili svoju púť (ale nikto iný), keď povedia, že dobro je všetko a nebo je všade. No my, na opačnom konci cesty, sa zbytočne snažíme predstaviť si tento retrospektívny pohľad. Ak by sme tak urobili, s najväčšou pravdepodobnosťou by sme prišli k falošnému a zhubnému záveru a prevrátenej predstave, že všetko je dobré a všade je nebo.
A čo Zem, pýtate sa. Nazdávam sa, že každý nakoniec zistí, že Zem sa od neba a pekla veľmi nelíši. Myslím si, že ak si niekto vyberie Zem namiesto neba, nakoniec zistí, že Zem bola po celú dobu len predmestím pekla. Ak niekto dá prednosť nebu pred Zemou, zistí, že bola od začiatku súčasťou samotného neba.
O tejto malej knižke je potrebné povedať ešte dve veci. V prvom rade musím vysloviť poďakovanie spisovateľovi, ktorého meno som žiaľ zabudol. Čítal som o ňom pred rokmi v pestrofarebnom americkom vedeckofantastickom časopise.
Myšlienku o nemožnosti vplývať na nebeskú hmotu mi vnukol on, hoci tento nápad použil v inej súvislosti. Jeho hrdina cestoval do minulosti, a tam – veľmi správne – zistil, že ho dažďové kvapky môžu prevŕtať ako guľky a do obložených chlebíkov sa nedá zahryznúť, pretože minulosť nemožno zmeniť. Ja som s menšou originalitou, no dúfam, že rovnako vhodne, preniesol tento jav do večnosti. Ak si autor toho príbehu niekedy prečíta tieto riadky, dúfam, že príjme moje vďačné uznanie.
Už mi ostáva povedať len jedno. Prosím čitateľov, aby nezabúdali, že ide o vymyslený príbeh. Samozrejme, obsahuje – tak som to aspoň zamýšľal – mravné ponaučenie. Avšak opis nebeskej krajiny nie je v žiadnom prípade špekuláciou o tom, čo nás skutočne čaká.
Posledné, čo by som chcel, je prebúdzať ľudskú zvedavosť po konkrétnych podrobnostiach posmrtného života.
