Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana.

Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu.

Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.