Generálne zhromaždenia Svetového kongresu Slovákov boli podľa prvých platných stanov, schválených na zakladajúcom generálnom zhromaždení v Toronte 19. júna 1971 „najvyšším orgánom kongresu“. Na ich čele stál predseda Svetového kongresu Slovákov, konali sa každé dva až tri roky a v rokoch 1970 – 1991, ktoré sú predmetným obdobím pramennej edície, sa ich uskutočnilo celkovo deväť. Generálne zhromaždenia zásadne určovali smerovanie a programovú náplň kongresu. Dokumenty, ktoré z nich vzišli a ktoré sú po prvý krát v ucelenej forme publikované vo forme edície, boli odrazom programového a ideového zamerania kongresu, reagovali na aktuálny politický vývoj, či už na Slovensku alebo v zahraničí a predovšetkým odzrkadľovali túžbu Slovákov združených v kongrese, poskytnúť hlas umlčanému národu za železnou oponou, ktorý navyše bez vlastného štátu bol na medzinárodnej scéne do veľkej miery povestnou terrou incognitou. Ďalším významným výstupom z generálnych zhromaždení boli prejavy zakladateľa SKS a jeho dlhoročného predsedu Štefana Boleslava Romana, ktorý kongres viedol od založenia až do predčasnej smrti v marci 1988. Prejavy sú nielen odrazom kresťanskej, pronárodnej, antikomunistickej a demokratickej koncepcie SKS, ale sú aj sondou do života Slovákov v slobodnom svete.
Do edície sú zaradené všetky dokumenty, ktoré vzišli z Generálnych zhromaždení SKS, teda najmä tie, o ktorých sa na snemovaní kongresu priamo hlasovalo a boli súčasťou zápisníc. Zväčša šlo o rezolúcie, deklarácie, vyhlásenia, memorandá, ohlasy, príhovory alebo listy, ktoré vypracovala buď rezolučná komisia, volená na každom generálnom zhromaždení, alebo jednotlivé odbory, či komisie SKS. Do edície si našli cestu aj tie dokumenty, o ktorých sa síce počas snemovania jednotlivých generálnych zhromaždení nehlasovalo, ktoré ale vznikli poverením Predsedníctva SKS. Nachádzajú sa v nich aj také dokumenty, ktoré boli iniciované mimo konkrétne generálne zhromaždenie, ktoré ale s ním úzko súviseli a svojim charakterom boli mimoriadne dôležité. Dokumenty boli koncipované za spolupráce viacerých osôb, zväčša sa o nich na snemovaniach kongresu diskutovalo a hlasovalo, z čoho vyplýva demokratický a názorovo pluralitný charakter ich vzniku. Do edície je zaradených celkovo 44 dokumentov opatrených vedeckým aparátom. Predstavujú dôležité písomné svedectvo o existencii významnej organizácie Slovákov v diaspóre v čase, keď na Slovensku vládol totalitný komunistický režim.
Pre lepšie oboznámenie sa čitateľa s dejinami SKS bola do úvodnej časti edície zaradená štúdia podrobne mapujúca históriu generálnych zhromaždení v kontexte studenej vojny a normalizačného režimu v Československu v 70. a 80. rokoch. V záverečnej časti disponuje menným registrom a obrazovou prílohou. Je prvým dielom edície z proveniencie SKS. V budúcnosti by mali pribudnúť ďalšie pramenné edície širšieho záberu: protokoly a uznesenia z generálnych zhromaždení, zasadnutí Predsedníctva a Hlavného poradného zboru SKS, jednotlivých komisií, resp. odborov SKS, dokumentov SKS týkajúcich sa medzinárodnopolitických otázok, memorandá vypracované v súvislosti s Helsinským procesom s významnou agendou porušovania ľudských práv komunistickými režimami, na ktoré vedenie SKS sústavne poukazovalo; memorandá určené pre kontrolné komisie Helsinskej konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v Belehrade, Madride a Viedni, podobne memorandá pre Radu Európy, Európsky parlament, pre Štátny department USA a západné vlády. Je to ambiciózny projekt, ktorý posunie poznanie o existencii a činnosti Svetového kongresu Slovákov o značný krok dopredu.
Beáta Katrebová Blehová