Dodnes azda niet vedeckej práce z oblasti ranej renesancie, ktorá by nespomenula slávnu knihu Jeseň stredoveku (1919) nizozemského kultúrneho historika Johana Huizingu, tak ako niet štúdie z oblasti teórie hier, ktorá by sa v niečom neodvolávala na jeho prácu Homo ludens (1938). Enormný vplyv tohto veľkého humanitného vedca 20. storočia, ďaleko presahujúci oblasť teórie i čiastkové zistenia, spočíva v kladení otázok čitateľom, ktorí si uvedomujú svoju zrastenosť s dejinami.
Kniha Adama Bžocha Človek v dejinách, venovaná nizozemskému kultúrnemu historikovi Johanovi Huizingovi (1872 – 1945), sprostredkúva celostný pohľad na život a dielo tejto poprednej osobnosti európskej vedy a odkrýva jej význam pre rozvoj humanitného myslenia v 20. storočí. Okrem prác, ktorými J. Huizinga získal ako všestranný a literárne inšpirovaný vedec celosvetové uznanie (Jeseň stredoveku, Erasmus, Homo ludens, V tieňoch zajtrajška), vykladá autor v kontexte dobových historických, antropologických, lingvistických, kultúrnych i politických diskusií aj jeho niektoré ďalšie, medzinárodne menej známe diela a štúdie ako Problém renesancie, Nizozemská kultúra v 17. storočí, Človek a dav v Amerike, Úloha kultúrnych dejín a ďalšie, a na mnohých príkladoch z povojnových európskych intelektuálnych dejín demonštruje Huizingovo pôsobenie na vedy o človeku, dejinách a kultúre. Ohlas na jeho dielo v európskej medievistike i v sociológii, v teóriách hier i vo filozofii dejín možno pripísať na vrub otvorenosti a nepredpojatosti, s akými tento vedec pristupoval k otázkam človeka a jeho kultúrnej existencie. Zvláštna kapitola knihy je venovaná pôsobeniu Huizingu na slovenskú humanistiku po druhej svetovej vojne, pre ktorú predstavovalo jeho dielo alternatívu voči rigidnému marxizmu.
