Je to príbeh posledného staviteľa Dómu svätej Alžbety v Košiciach majstra Stephanusa Lapicida, čiže kamenára Štefana. Podľa dostupných prameňov pôsobil v Košiciach v rokoch 1464 až 1490. S jeho menom sa spája množstvo legiend. Jedna z nich hovorí o kameni, ktorý majster Štefan zabudoval tak, že ak ho niekto vytiahne z múru klenby, zrúti sa celá stavba. Ďalšia je o majstrovej manželke, ktorá sa priveľmi oddávala pitiu vína a staviteľ ju stvárnil ako chrliča vody. Povrávalo sa aj to, že južná, Matejova veža, je nedokončená preto, lebo majster zahynul pri skoku z nej.

Dej románu sa odohráva v novembri 1470. V tom čase Košice už patrili medzi najvýznamnejšie mestá stredovekej Európy.

Príbeh má tri vzájomne sa prelínajúce roviny: prvá spracúva konflikt medzi majstrom Štefanom a niektorými radnými pánmi; v druhej sa odkryjú mocenské záujmy bohatých mešťanov; tretia rovina zobrazuje Štefana zmietajúceho sa vo vnútornom konflikte medzi náboženským presvedčením a svojou skutočnou povahou. Štefanov zápas je vlastne dramatický stret medzi tvorivými a ničivými silami, medzi pravdou a lžou, dočasnosťou a večnosťou tak, ako boli chápané v 15. storočí.